Sociálne siete a internet sú dobrým sluhom, no zlým pánom. Môžu byť pre nás prostriedkom ako byť soľou zeme, svetlom sveta, no môžu nás aj zmiasť a zotročiť. Ako vo svete hoaxov rozoznať, čo je pravda a čo nie? O tom, že treba rozmýšľať nad ovocím toho, čo vypúšťame do virtuálneho sveta, či prinášame pokoj, radosť či láskavosť, alebo naopak nepokoj, hnev a rozdelenie a o tom, ako mať „hlavu hore“ píše Andrej Kmotorka.
PRAVDA. Pravda nie je relatívna. Pravda je len jedna, pretože pochádza od Boha. Je však veľmi komplexná. Nie vždy ľahko uchopiteľná v celej svojej šírke. To je na nej krásne a zároveň to komplikované. Pravda vie oslobodiť. Nemusí to byť zo začiatku príjemné, no na konci procesu sa cítime výborne. Slobodne aj od svojich predstáv. Ako rozoznať, čo pravda je a čo pravda nie je? Rozlišovaním.
ROZLIŠOVANIE. Rozlišovanie je duchovné umenie. Aby sme sa mu učili, potrebujeme byť zrelými, mať čisté srdcia a úmysly. Poznaním Boha poznávame Pravdu. To znie dosť duchovne, no ale ako to uchopiť prakticky, keď vidíme, že niekto zdieľa niečo na internete? Napríklad hľadaním zdroja a dátumu, zamyslením sa nad motívom, opýtaním sa experta, čítaním medzi riadkami. My kresťania by sme sa mali zapájať do diskusií, vedieť jednoducho vysvetliť, prečo máme názor, aký máme. Avšak ani zo svojho profilu na sociálnej sieti si neurobiť modlu.
PRAVÝ POKRM. Je rozdielom byť influencerom – soľou zeme a celebritou – veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A tu by som bol rád, aby sme skúmali motívy. Aj svoj motív. Prečo sme toľko online, prečo sa podvedome porovnávame, prečo sa sýtime virtuálnym svetom, z ktorého sme aj tak nakoniec ešte viac hladný?
MIERNOSŤ. Nebaví ma na každom stretnutí kresťanov hovoriť o miernosti dookola bez zmeny. Vždy si myslím, že správna cesta života v Božom kráľovstve je cesta takej zdravej múdrosti, niekde v strede medzi extrémami. Začínam však čoraz viac vidieť, že mnoho z nás túto zdravú mieru žiť nevie. A vtedy potrebujeme vstúpiť k radikálnym riešeniam. Vymazať si aplikácie. Zrušiť účty. Obmedziť sýtenie sa svetom. Toľko vecí sa usiluje získať našu pozornosť. Pretože je cenná. Nechcem dávať nepodstatným veciam prioritu – niekedy to ide iba tak, že šum okolo seba odstránim, vstúpim do Prítomnosti (ale aj prítomnosti s malým „p”) a vedome dám priestor tomu Najpodstatnejšiemu.
BYŤ TAM, KDE MÁM BYŤ. Kedy zhrešil muž podľa Božieho srdca? Práve v čase, keď králi vychádzali do vojny. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Byť na frontovej línii môže byť bezpečnejšie ako zostať doma. Totiž pôstom sa môžeme nasýtiť. Obmedzením sa môžeme oslobodiť. Ono to nie je v podstate veda. Kľúč k duchovnému životu je v základoch. V budovaní múrov – modlitba, formácia, spoločenstvo.
Prosím – hľadajme, čo je hore.