Poznáte ten obrázok bociana, ktorý má vo svojom zobáku žabu? Podľa mňa sa mu už pripravili žalúdočné šťavy na prísun super potravy. Tá žaba sa nevzdáva! Drží svojimi labkami zatiahnutý krk bociana a nechce mu dovoliť, aby sa premiestnila tam, kde by ju bocian najradšej mal. Ten obrázok má pri sebe nápis : Nikdy to nevzdávaj!
V živote sme sa už asi viackrát niečoho vzdali. Možno sme sa začali učiť hrať na gitaru a po pár chvíľach a možno hodinách, alebo dokonca dňoch, sme to zabalili a gitara sa stala ďalším našim zberačom prachu. Možno sme si povedali, že s tou angličtinou tohto roku pohneme a nepodarilo sa. Možno sme sa chceli lepšie správať v rodine, chceli sa viac a kvalitnejšie modliť, čítať pravidelne Bibliu a tých možno by mohlo byť veľmi veľa a každý z nás by pravdepodobne vedel doplniť to svoje „vzdanie sa“.
My sme to už možno veľakrát „zabalili“. Viem o niekom, kto to s nami nikdy nezabalil, nevzdal a naozaj to nikdy nevzdá. On je Ten, kto nás chce neustále dvíhať. Chce, aby sme boli tými, ktorí bojujú a určite chce, aby sme neodložili svoje životy ako tú gitaru. Cez proroka Izaiáša Boh hovorí: „Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa, ja ti pomáham.“ (Iz 41,13) Bohu nemusíme hovoriť: Prosím nevzdávaj to so mnou! On sám nás v tom ubezpečuje, že je s nami, miluje nás, pomáha nám… Nemusíme sa báť, ON TO NEVZDÁ, NIKDY TO NEVZDÁ!
Otázkou je: Čo nám pomôže, aby sme to nevzdali my? Čo nám dá vnútornú silu, aby sme to nevzdali ani vtedy, keď bude naozaj, ale naozaj ťažko? Čo? Myslím, že zle položená otázka. Lepšie je opýtať sa: KTO?
V Biblii je napísané: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29,11) Boh sám nám chce pomôcť a nie len raz, On nám chce neustále pomáhať. Je dôležité tomu uveriť a prijať túto podanú ruku do nášho života. Chcem ešte dodať, že tá ruka sa nikdy, ale nikdy nestiahne. Aj keď sme ju neprijali raz, dva, tri… On, náš Boh, je trpezlivý a necháva svoju ruku pomoci a lásky natiahnutú k svojim deťom, ku tebe a ku mne, ku všetkým stále.
Nato, aby sme to nikdy nevzdávali, nám môžu pomôcť okrem iného aj tieto rady:
- Nezabúdaj, kto si
Mám dojem, že človek môže veľmi rýchlo stratiť pevnú pôdu pod nohami. Keď príde búrka a to môže byť čokoľvek ťažké v našom živote, my zabudneme na to, kto sme, že nie sme sami, že sa nemusíme báť, že máme Otca, ktorý sa stará. Pocit ohrozenia a možno aj reálna ťažkosť – choroba, „depka“, samota, nepochopenie, strata niečoho, alebo ešte horšie niekoho, nás vedia obiť o skalu, ako silný oceán svoju vodu. Lenže, ak sme ukotvení a to vždy a pevne v srdci Otca, môže prísť aj hurikán, ktorý dokáže pohadzovať autami ako dieťa hračkami, my to bezpečne ustojíme. Sme Jeho synovia a dcéry, a on nezabúda na tých, ktorých miluje tak veľmi, že za nich dal svojho jediného Syna. „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“ (Rim 8,32)
Kto si? Nezabúdaj na to nikdy!
- Zbytočne neriskuj
Raz, keď som išiel na motorke na jednu návštevu (využil som dobré počasie a možnosť vytiahnuť moju starú, ale dobrú motorku), išiel som cez jedno mestečko a na vjazde doň bola 70-ka, bol som zaradený za ešte jedného motorkára a pred ním boli nejaké autá. Po ľavej ruke som si všimol jednu predajňu záhradníckych potrieb a vonku mali krásne stromčeky. Na chvíľku som sa tam zapozeral a keď som vrátil svoju pozornosť na cestu, premkla ma trochu panika. Motorka a autá pred ňou boli úplne blízko. Stlačil som obe brzdy, dostal som sa do šmyku a bol som veľmi blízko toho, že do nich nabúram. Strhol som riadidlá povedľa, do protismeru, našťastie nič nešlo oproti a mohol som ich všetkých predbehnúť a aj traktor, ktorý čistil cestu a spôsobil to brutálne spomalenie. Nič sa nestalo, len som mal poriadnu hrču v krku a rozhodnutie, že musím byť pozornejší.
Ak prestaneme kontrolovať svoje kroky, myšlienky, túžby, smerovanie v živote veľmi, ale veľmi riskujeme, že padneme, zablúdime a môžeme ublížiť sebe alebo aj iným. Buďme, prosím, viac zodpovední. Smerovanie života po ceste, ktorou je Ježiš, je naozaj veľmi dôležité.
Kde si? Si na ceste? Nezablúdil si?
- Maj priateľa v daždi
Niekedy prší, že? Ak sme niekde na ceste, kde sa môžeme skryť, je to skvelé. Ale ostať sám v daždi a čakať na jeho koniec nemusí byť vždy príjemné. Ak prídu ťažké časy je dobré mať kamoša do „dažďa“. Nielen „fiktívneho“ priateľa z netu, ale reálneho, ktorý dokáže pri nás stáť a byť bratom. V knihe prísloví sa píše: „Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.“ (Prisl 17,17) Otázka pre nás všetkých: Mám takého priateľa? A hneď aj druhá: Som ja takým priateľom? Ak máme a sme, to je dôležitá pomoc v tom, aby sme to nevzdali. Navzájom sa vieme o seba oprieť, vieme si pomôcť, vieme sa zdvihnúť, ak padneme.
- Nauč sa rozlišovať, čo je naozaj podstatné a dôležité
Možno sme už všetci precitli po blbom „investovaní“ času do niečoho, čo nič kvalitné neprináša. Náš čas je obrovská devíza, naša sila a potenciál nášho života sú nenahraditeľné. Nevzdávajme boj s tým, aby sme nerobili veci, ktoré nie sú podstatné, dôležité. Viem, potrebujeme si oddýchnuť, potrebujeme sa zabaviť, zrelaxovať, ale ak to budeme preháňať, „kradne“ nám to čas na veci, ktoré sú podstatné a dôležité. Nevzdávajme sa s tým bojovať. Ovocie sa v tomto dosť rýchlo ukáže. Ak urobíme zmenu a zameriame sa na to, čo je dôležité, prinesie to novú chuť života a prinesie vedomosť toho, že sme potrební. A sme… A veľmi…
Čo najviac „berie“ tvoj čas? Čo by sme mali robiť a nerobíme? Čo nerobíme a mali by sme?
- City a emócie sú dôležité, ale viera je viera
To, čo prežívame nás vie veľmi ovplyvňovať a je to normálne. Niekedy sa môže ale stať, že naše emócie a city sa pre nás stanú tým smerodajným. Len aby nám dobre bolo. Keď nie je, tak sa rozsypeme ako domček z kariet, do ktorého niekto ťukne. Aj keď neprežívam, že Boh je pri mne, On pri mne je. Boh Jozuemu povedal: „Či som ti neprikázal: Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!? Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš!“ (Joz 1,9) Počujeme to, čo čítame? Som pri tebe pri všetkom! Veľmi by som to chcel mať a uvedomujem si, že moja viera môže a má v tomto rásť. Neustále. V liste Hebrejom je napísané: „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.“ (Hebr 11,6)
Veríme v nádej? Alebo dovoľujeme, aby nás naše prežívania (city a emócie) okrádali o istotu, ktorú ponúka viera?
- Nedovoľ, aby tvoj duch bol podvýživený
Ak by sme nezabezpečili prísun potravy pre naše telo dlhší čas, odmenou by bolo to, že náš žalúdok by najprv štrajkoval cez „škvŕkanie“, potom by mohla prísť slabosť a ak by sme to prehnali, tak aj kolaps organizmu. Ako reaguje naše vnútro, ak mu nezabezpečujeme dostatok „živín“? Náš vnútorný človek môže oslabnúť a nebude schopný kráčania vpred, budeme oslabení, ľahšie sa poddáme pokušeniam, nedokážeme milovať ako by sme mali, neprekonáme sa, keď budeme mať vychádzať zo seba a pomôcť, kde je to potrebné. Investícia do duchovného života by nemala byť len o naplnení nejakých povinností, má to byť prejav našej lásky k Bohu, je to spôsob ako ukazujeme, že naše spoločenstvo, priateľstvo náš vzťah s Otcom, Ježišom, Duchom Svätým je pre nás dôležitý. Ak sa nebudem starať o svoj vnútorný svet, veľmi často a rýchlejšie to môžem vzdávať.
Ako sa starám o duchovný život? Koľko čítam Bibliu, v akom stave je môj sviatostný život, koľko sa modlím, meditujem, chválim, ďakujem, odprosujem…?
- Hľadaj pravdu
Žijeme vo svete, kde je nám ponúkaných veľmi veľa informácií. My ich prijímame, ale často ani nerozlišujeme, čo je pravda, čo je domnienka, čo je zavádzanie a čo je úplné a tvrdé klamstvo. Aj v našom živote sa bojuje o pravdu. Diabol je otec lži, on je klamár, on je ten, ktorý nebojuje čestnými praktikami. Prepáčte, ale my sme v tom niekedy takí naivní, akoby sme očakávali, že ten zloduch bude hrať podľa pravidiel. Nebude. Nečakajme to. Zápas o pravdu o nás, o svete, o blížnych, o Bohu samom je denným chlebíčkom na stole nášho života. Nevzdávajme to s hľadaním pravdy. Ježiš o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Jn 14,6) On je nositeľom pravdy, lebo je pravda sám. Ak budeme s Ním, ak budeme Jemu „pozerať do očí“, tak budeme nachádzať skutočnosť, realitu, ktorá môže byť vo veľkom rozpore s tým, čo si myslíme, že je pravdou. Nevzdávajme to v hľadaní pravdy. Ak zostaneme v Jeho slove, budeme naozaj Jeho učeníkmi, poznáme pravdu a pravda nás vyslobodí. (porov. Jn 8, 31 – 32).
Prijímam informácie „bezhlavo“? Dokážem cez priateľstvo s Ježišom naozaj dobre a spoľahlivo rozlišovať informácie, ponuky, pozvania…?
Nikdy to, prosím nevzdávajme! Náš život má nesmiernu cenu a potenciál. Boh nás pozval do niečoho, čo môže meniť svet. Pápež František povedal: „Svätí nie sú ľudia, ktorí patria do histórie, ale formujú históriu aj dnes!“
Nezdávajme to, buďme svätými!