PRENASLEDOVANIE POČAS KOMUNIZMU
(úryvok z knihy Oheň v srdci)
„Vy ste Helena Torkošová? Ukážte nám občiansky preukaz,“ hovorí ten, čo bol v uniforme. „Pôjdete s nami,“ vravia. (…) Tak sme nasadli asi do troch či štyroch áut a išli sme, celá eskorta. Bola jedna žena, ktorá bola príslušníčka ŠTB v civile, ak by bolo potrebné vykonať osobnú prehliadku, ďalej ten jeden “civilista“ a zvyšok boli policajti, ale na domovú prehliadku išli so mnou všetci v civile.
V malom jednoizbovom byte od rána od siedmej do jednej poobede prekutali každú skrinku, každý šuflík, všetko sa fotilo, zapisovalo a bralo, ešte aj maličký obrážtek z nejakej knihy, keď bol náboženského charakteru. Mali sme kuchyňu a jednu izbu. V byte ich sedem a ja. Na stene sme mali asi 50 cm kríž, drevorezbu na stene a vzadu, za tým krížom, bol vyrezaný taký krúžok a tam sme mali hostiu, skrytý bohostánok. V každom byte, v každej tajnej komunite mali sviatosť oltárnu. Raz v mesiaci sme mali sv. omšu, kde sviatosť musí podľa cirkevného práva byť, čiže sa sv. omša prišla odslúžiť, hostia sa vymenila, my sme sa modlili pri nej, adorovali. Pri tejto hostii som mala najväčší strach. Hovorím si, že keď sa toho kríža dotknú, a tam je sviatosť oltárna, zneužijú ju…, no hrozne som sa bála. To bolo najväčšie bohatstvo, o ktoré som sa bála.
Tak som sa modlila, nikdy som sa tak k sv. Jozefovi nemodlila ako vtedy. „Svätý Jozef a Panna Mária, vy ste ochránili Ježiša, keď ho Herodes chcel zničiť, ochráňte ho aj teraz.“ (úsmev). Treba povedať, že brali aj úplne malé obrázočky, ktoré našli a toho kríža sa ani nedotkli. Ostal neporušený, aj sviatosť. To bol pre mňa obrovský zázrak a oni zúrili, lebo u nás toho našli málo. (…)
Stála som pri dverách a jeden z tých siedmich kontroloval skriňu, v ktorej boli tie hostie. Všetky veci zo skrine vybral, prezrel, a dal nazad. A ako zobral tie hostie, zavrel škatuľu, položil ju, otočil sa na jednu, druhú stranu, aby zistil, kto naňho pozerá a vrátil krabicu nazad, strčil ju niekde dozadu a hlási, že táto skriňa je už hotová. Boli to väčšinou katolíci, ľudia, ktorí zradili Krista a pracovali pre ŠTB a tento policajt sa asi bál, že sú to premenené hostie, hoci neboli. To bol ďalší znak toho, že Boh je so mnou. Najskôr, že sa nedotkli toho kríža a potom tie hostie, on ich mohol vziať! Mali by usvedčujúci dôkaz, že sa tu slúžia omše, také veci nie sú bežne v skriniach, ale on sa zľakol a zavrel to. Bol to mladý chalan, neskôr som zistila aj ako sa volal a viem aj kde žil. Bol z jednej katolíckej rodiny a asi za rok a pol ho prepustili z polície, lebo manželka dala pokrstiť syna, ktorý sa im narodil. (…)
Tento článok je úryvkom z publikácie Oheň v srdci, ktorú si môžete zakúpiť v našom Godzone shope.