Milovaní, k tomu, čo píšem som našiel veľa inšpirácie v homílii môjho obľúbeného pápeža Františka na poslednú Kvetnú nedeľu. Ten deň sme v druhom čítaní čítali o Ježišovi, ktorý «sa zriekol seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu» (Flp 2,7). Božie slovo v týchto nastávajúcich dňoch, ako opakujúci sa refrén, nám ukazuje Ježiša ako sluhu: Na Zelený štvrtok je sluhom, ktorý umýva nohy učeníkom; na Veľký piatok je predstavený ako trpiaci a víťazný sluha (porov. Iz 52,13); a hneď v pondelok Veľkého týždňa o ňom Izaiáš prorokuje: «Hľa, môj služobník, priviniem si ho» (Iz 42,1).
Boh nás zachránil a zachraňuje tým, že nám slúži. Vo všeobecnosti si myslíme, že to my slúžime Bohu. Nie, je to on, kto nám nezištne slúžil, pretože nás miloval ako prvý. Je ťažké milovať bez toho, aby sme boli milovaní. A ešte ťažšie je slúžiť, ak nedovolíme Bohu, aby nám slúžil.
Akým spôsobom nám slúžil Pán? Tým, že dal svoj život za nás. Sme mu drahí a stáli sme ho draho. Podľa svätej Angely z Foligna v jednom z jej súkromných zjavení počula od Ježiša tieto slová: «Nemiloval som ťa zo žartu». Jeho láska ho priviedla k tomu, že na seba vzal všetko naše zlo. Je to niečo, čo nás necháva s otvorenými ústami: Boh nás zachránil dovoliac, aby sa naše zlo na ňom vyvŕšilo. A to bez jeho reakcie, jedine s pokorou, trpezlivosťou a poslušnosťou sluhu, výlučne so silou lásky.
Pápež hovorí o veľkej podpore od Otca, ktorú zažívajú všetci, ktorí sa na túto Ježišovu cestu vydávajú. Áno, na ceste služby, ktorá je tiež cestou krížovou, sa aj my ako Ježiš môžeme dostať „až na dno.“ A tým dnom je zrada a opustenosť. To je to, čo najviac bolí toho, kto miluje.
Ježiša zradil Judáš, ľudia, ktorí mu najskôr volali na slávu, náboženská inštitúcia aj politická inštitúcia. Aj pre nás je strašné, keď zistíme, že sme niekoho mali radi, dôverovali sme mu a on nás oklamal. Sklamanie je obrovské. Bolí to tak veľmi preto, že sme boli stvorení z lásky a preto, aby sme milovali a boli milovaní. Na druhej strane každý z nás je medzi tými, ktorí neraz Boha – Lásku, ktorá nás miluje, zrádzame. On vidí naše srdce, vie akí sme slabí a nestáli a čo robí?
To, čo povedal prostredníctvom proroka: «Uzdravím ich odpadlíctvo, budem ich milovať, hoci si to nezaslúžia» (porov. Oz 14,5).
Uzdravil nás tak, že na seba vzal naše nevernosti, vzal od nás naše zrady. Nemusíme žiť v strachu, ale v dôvere, že vrhnúc sa do jeho náručia či už na kríži alebo (čo je však ťažšie) po vzkriesení budeme navždy zakusovať jeho podporu.
Ježiš bol opustený, na kríži volá na Otca všeobecným menom „Boh“ a volá tú otázku, ktorú aj my často k Bohu vysielame: „Prečo?“ Dívajúc sa okolo pod seba videl hŕstku verných a nič viac. Prečo naozaj podstúpil takúto extrémnu skľúčenosť? Opäť kvôli nám, aby nám slúžil. Aby bol s nami solidárny aj v totálnej opustenosti, ktorá sa možno aj v týchto „korona časoch“ dotýka mnohých z nás. A aby nám v tichu zreteľne hovoril: „Neboj sa, nie si sám. Zakúsil som celú tvoju skľúčenosť, aby som bol vždy po tvojom boku“.
Ježiš bude po našom boku aj tento Veľký týždeň, kedy sme pozvaní prežívať obrady tohto týždňa ináč ako kedykoľvek predtým. Ja pozývam mojich farníkov, ale aj Vás ktorí čítate tento blog, aby sme skúsili byť vynaliezaví v láske, ktorá slúži.
Pozval som rodiny, aby na Zelený štvrtok hlava rodiny umyla nohy ostatným členom v rodine ako prejav služby zmierenia a odpustenia.
Aby na Veľký piatok sme si v rodine uctili náš najvzácnejší kríž, ktorý v dome máme a tak objali Krista v jeho opustenosti a zakúsili podporu od Otca.
Aby pri oslave Veľkonočnej vigílie sme mali v rukách zapálené naše krstné sviece a tak počúvali Božie slovo a obnovovali si krstné sľuby; aby niekto v rodine povedal svoje svedectvo kedy stretol Ježiša zmŕtvychvstalého. A nakoniec, aby sme na znak „procesie“ Zmŕtvychvstalého vyvesili na svojom dome alebo byte, alebo balkóne, alebo plote či bráničke kus bielej látky ako symbol toho, že v tomto príbytku žijú ľudia, ktorí veria vo Vzkrieseného.
Viem, že vaša láska vymyslí ešte ďalšie veci ako slúžiť. Ako s veľkou radosťou povedať „áno“ Láske, bez „ak“ a bez „ale“. Povedať „áno“ Láske, bez „ak“ a bez „ale“. Tak, ako to urobil Ježiš pre nás.
Zakončím to znovu slovami pápeža Františka: „Milovaní, môžeme nezrádzať to, pre čo sme boli stvorení, neopúšťať to, čo je dôležité. Sme na svete, aby sme milovali jeho i druhých. Zvyšok sa pominie, toto zostáva. Dráma, ktorou prechádzame v tomto čase nás nabáda brať vážne to, čo je vážne, a nestratiť sa v banálnych veciach; znovuobjaviť, že život neslúži na nič, ak neslúžime. Pretože život sa meria na základe lásky.“
Všetkým prajem požehnaný Veľký týždeň.
Dominik Markoš, farár na Sliači