Nikomu nemusím vysvetľovať momentálnu situáciu, lebo všetci v nej žijeme. Dostali sme sa niekam, kde sa naša realita podobá filmovému scenáru a my s tým vieme len ťažko niečo robiť. Ale sme tu a za to môžeme byť vďační. Nie môžeme, ale mali by sme byť vďační!
Sám si to častokrát potrebujem pripomínať. Viete, vždy je ľahké skĺznuť do situácie, kedy hľadíme a máme pred očami len to negatívne. Je to pochopiteľné, keďže sme v značnej miere takými vecami obklopení a tak zameriavame svoj pohľad týmto smerom.
„Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“ Mt 6, 22-23
Tento citát z Písma by sa dal interpretovať doslovne, napríklad, na pozeranie seriálov a podobne. Podľa mňa sa dá na tento citát pozrieť aj z iného uhla. Ak si zakalíme svoj pohľad na život problémami a starosťami, neostane miesto, aby tie dobré veci prežiarili naše vnútro. Tie veci, za ktoré sme vďační. Tie, ktoré prinášajú život. Čo potom v nás a z nás ostane? Telesná schránka zmietaná starosťami tohto sveta.
Priatelia, sme povolaní k niečom väčšiemu ako len prežívať tieto dni. Sme povolaní žiť víťazný život, ktorý nám Ježiš svojou smrťou dal. Preto vás chcem všetkých pozvať, hlavne seba, aby sme sa zastavili a pozreli sa do svojho vnútra a rozlíšili, na čo upierame svoj zrak. Pripomeňme si všetko dobré v našom živote a buďme vďační aj za to málo čo máme, lebo Ho to stálo všetko.
Dávid Rišiaň