Ako 17-ročný som spoznal, že Boh ma miluje. Sloboda, odpustenie a zmysluplnosť, ktorú som v Ňom objavil, ma napĺňala. Začal som slúžiť mladým a videl som, ako mocne Boh koná v ich životoch. Neskôr sme s Katkou vstúpili do manželstva a Boh nám požehnal tri nádherné deti. Neprestali sme slúžiť ľuďom okolo nás, ale začali sme sa stretávať s obmedzeniami. Viac pozornosti vyžadovala rodina a práca, a preto sme životu v spoločenstve a cirkvi nedokázali venovať toľko času ako predtým.
Ani neviem, kedy presne, ale nebadane, cez rôzne malé sklamania, únavu a pocit nedostatočnosti som uveril klamstvu: „Minul si cieľ, stratil si Božie poslanie, ktoré pre teba mal. Je úplne jedno, ako veľmi sa snažíš… NEMÁ TO ZMYSEL. Neprinesie to ovocie.“ Táto jedovatá myšlienka vo mne rástla a začala ovplyvňovať všetko, čo som robil, ale Boh to so mnou nevzdal.
Počas večera chvál na Campfeste (2019) sme prišli do momentu, kedy sme spoločne ďakovali za všetko, čo Boh koná a vyznávali mu: „Ja Ťa milujem.“ Chcel som sa pridať a spievať s ostatnými, no ako prvé ma prenikla ľútosť. So slzami v očiach som Bohu úprimne hovoril: „Prepáč, že som Ti prestal veriť… Prepáč, že som prestal veriť tomu, čo konáš.“ Cítil som, ako ma Boh očisťuje od klamstiev. V mojom vnútri zneli slová: „Nikdy som s tebou neprestal počítať. To, kde práve si, má zmysel a chcem v tom byť s tebou.“ V ten večer som dal Bohu znovu svoje „áno“. Spoznal som, že dokonale pozná moje túžby a vie aj o mojich obmedzeniach. A predsa deň za dňom vždy nájde spôsob, ako môžeme kráčať spolu ďalej a prinášať to, čo koná tam, kde práve sme – v rodine, v práci aj spoločenstve.
Rozhodnutie veriť mu sa stalo súčasťou môjho prebúdzania. Viem, že sa preto potrebujem rozhodnúť každý deň. A vidím, že to mení moje zmýšľanie aj konanie. Kam dôjdeme? Nechám sa viesť a prekvapiť. Ale som si istý, že pre teba aj pre mňa je pripravené viac ako sa odvážime snívať.