Godzone konferencia zjednotila veriacich v rodinnej atmosfére. Čo prežívali ľudia po odchode od obrazoviek a po opätovnom fyzickom stretnutí?
Na prelome apríla a mája, 29.-30. apríla 2022, sa približne 700 ľudí zúčastnilo Godzone konferencie s ústrednou témou Hlavu hore. Tentokrát sa konala v Banskej Bystrici. Časť zúčastnených zahŕňala aj dobrovoľníkov, ktorí sa celý čas starali o priebeh podujatia, ako aj o samotných účastníkov.
Očakávania ohľadom účasti boli síce vyššie, ale kovidová doba zanechala svoje stopy aj na takomto evente. Atmosféra sa však stala o čosi viac rodinnejšou a ako bolo spomenuté aj v prednáške Mariána Lipovského o „Návrate k podstate uctievania“: „Mám niekedy problém zobrať gitaru a byť len s Pánom Bohom“, aj táto situácia pripomenula, že takéto akcie nie sú o číslach, ale o hlbšom prežívaní v prítomnosti Pána. Tohtoročná konferencia sa tak stala cestou, ako sa viac priblížiť k Bohu aj inak ako len v dave veriacich, ale práve ako byť verný aj v maličkostiach a uvedomovať si skutočný význam stretnutia.
I tak si však každý na konferencii našiel pre seba to „pravé orechové“ a osviežil svoju dušu duchovným pokrmom. Niekto si odniesol inšpiratívne myšlienky z prednášok, ďalší sa svojim tancom odovzdali Pánovi pri chválach, ale asi najviac oslobodzujúce pocity mali účastníci z osobných stretnutí, ktoré prebehli v komornejšej forme a naplnili ich srdcia.
Okrem silnej a zároveň intímnej atmosféry účastníci skúmali aj sprievodný program, ktorý dotváral celkovú myšlienku konferencie. Povzbudenie, ktoré vďaka tomu tiež prišlo do mnohých sŕdc prinášalo zadosťučinenie a mnohí po konferencii opätovne odkazovali na konkrétne zážitky a priali si počuť konkrétne povzbudivé slová znova. Súčasťou tohto programu bola aj telefónna búdka. V nej zneli prorocké slová, ktoré zasiahli viacerých, čo potvrdila aj účastníčka Nika, ktorá po svätej spovedi našla odpovede na svoje otázky práve tam: „Počas týchto dvoch dní bol pre mňa najsilnejší moment svätá spoveď. Som veľmi vďačná za kňazov a túto ich službu aj počas konferencie. A taktiež moje srdce potešili aj slová, ktoré zazneli v búdke, keďže úplne vystihli to, čo teraz prežívam.“
Okrem toho však svoje ovocie prinášali aj iné aktivity, napríklad stena s názvom „ODOVZDÁVAM“, kde si svoje prosby, problémy, ale i naopak radosti mohli jednotlivci napísať na drevenú doštičku a následne ju pripevniť na stenu, odkiaľ si ju počas prednášky Jána Buca mohol vziať zase ďalší veriaci, ktorý mal túžbu priniesť obety a modlitby za vybrané úmysly. Odovzdať svoje problémy, aby mohla mať zdvihnutú hlavu hore, prišla aj Eva, dobrovoľníčka z Diecézneho centra mládeže vo Važci: „Veľmi silný moment som zažila, keď som na drevenú dosku napísala veci, ktoré som už dlho nevedela odovzdať Bohu a pripla ich na šnúru. Keď si to potom niekto zobral s úmyslom modliť sa za to, bolo to opäť také utvrdenie, že Bohu na tom záleží a stará sa o to.“
Počas svätej omše sa v kázni účastníkom prihováral aj kňaz Jozef Mihok, ktorý predniesol myšlienky svätého Augustína: „To, čo odlišuje kresťana od pohana je to, že verí, že Kristus vstal zmŕtvych.“ Aj pohania verili v existenciu Ježiša ako historickej postavy v rámci dejín a mnohí to stále vnímajú rovnako. Čo je však dôležité, je to, že Jeho príbeh sa neskončil smrťou, ale veríme, že zvíťazil nad smrťou a môžeme mu veriť vo všetkých životných situáciách. Rozhodnutie však uveriť tejto veľkej pravde je niekedy sprevádzaná aj každodenným bojom so samým sebou a fyzickým utvrdzovaním sa, napríklad aj gestom „hlavu hore“. Konferencia tak priniesla množstvo poprepájaných myšlienok a jej prorocký koncept priniesol ovocie do života množstva zúčastnených.
Na programe nebývajú však prítomní len účastníci, ale i dobrovoľníci majú niekedy popri svojej úlohe priestor duchovne načerpať a inšpirovať sa myšlienkami rečníkov a nechať sa povzbudiť svedectvami, či už účastníkov, hosťov na konferencii, ale i ostatných dobrovoľníkov. Niekedy však bývajú pohltení svojou službou, že nemajú priestor byť vnímaví na všetko dianie a program odohrávajúci sa okolo nich. Ale Pán sa stará a program bol natoľko rôznorodý, že sa dala vyhradiť aspoň malá chvíľa na osobné načerpanie. Možno pri spovedi alebo len jednoducho pri pár piesňach. Svoju osobnú radosť z tanca a piesní prežila aj dobrovoľníčka Miriam: „Program som si veľmi neužila, ale z pesničiek sa mi páčili „Boh nie je mŕtvy“, „Pán kráča“ a „Chcem ťa viac“, keď na konci všetci tancovali. To bolo úžasné! Páčila sa mi tá rodinná atmosféra, ktorá tam bola. Veľmi sa mi tiež páčil blok, kde hostia rozprávali o svojej službe chudobným a utečencom. A samozrejme, fotostena a celková výzdoba bola super.“
Ako tiež spomínala, množstvo ľudí očarila špeciálna fotostena s kamerou umiestnenou na strope. Princíp fotografie bol postavení na pohľade do kamery, ktorý vytváral pohľad smerom hore, čo podčiarklo celú tému konferencie.
Skupinka dobrovoľníkov slúžiacich vo Važci, zúčastnených na tejto konferencii, mala veľmi pozitívne pocity z celého priebehu konferencie. Hoci každého z nich zaujala iná časť, ako celok im dávala pomyselné prepojenie myšlienok, úmyslov a trápení do jedného celku obetovaného na konferencii. Na konci tiež vnímali jednotu veriacich, ktorú v poslednej hektickej dobe dosť ľudia strácali v pohodlí svojich domovov, za počítačmi a pri internetových livestreamoch. Konferencia im dodala pravý impulz na opätovné rozprúdenie duchovného zdieľaného života v spoločenstve, čo svojou odpoveďou potvrdil aj Tomáš: „Po toľkých rokoch som už takmer zabudol, aké je krásne, keď môžeme spolu spievať, skákať, tancovať a modliť sa.“
