S dobrovoľníčkou Rebekou Majsniarovou, ktorá strávila v službe pre projekt Godzone 4 mesiace, sme zhodnotili jej pobyt na Sliači a porozprávali sme sa o jej príchode, prežívaní a, samozrejme, aj o tom, ako sa cíti teraz, po tejto skúsenosti a čo jej dodatočne chýba. Zhodnotili a vybrali sme tiež 5 hlavných dôvodov, prečo by si mal dobrovoľníctvo vyskúšať každý.
Rebeka, čo ťa priviedlo k tomu, aby si začala rozmýšľať, že pôjdeš pomáhať do Godzone kancelárie?
Viedol ma k tomu hlavne odchod z vysokej školy, pretože už od decembra som o tom intenzívne rozmýšľala. Študovala som teológiu vo Viedni, ale cítila som sa tam veľmi stratená a sama, okrem toho to bolo tiež ďaleko od rodiny a kamarátov. Po čase som sa o tom znova rozprávala aj so svojím priateľom a ten mi tak trochu viackrát načrtol takúto možnosť, ísť robiť dobrovoľníčku do Godzone, že som o tom začala postupne rozmýšľať. Nakoniec som v januári naozaj odišla zo školy, ale stále nebolo isté, čo budem robiť nasledujúce mesiace. Chcela som si nájsť brigádu na polroka, ale každá ponuka nejako nevyšla. Začala som si všímať, ako Ivo stále pridáva príbehy na sociálnych sieťach o tom, že hľadajú dobrovoľníkov. Po týchto všetkých veciach som si teda napokon povedala, že to skúsim a napíšem do Godzone kancelárie, kde si ma potom už zobrali na starosť a strávila som tu tak štyri krásne mesiace.
Nemala si strach, že opúšťaš istoty a ideš na cestu dobrovoľníctva?
Myslím, že som nemala strach, pretože som povaha, ktorá sa často vrhá do neznámeho. Možno je to aj tým, že som najstaršia zo súrodencov a všetky tie prelomové míľniky ako napríklad stredná škola som zažila ako prvá. Takže takéto niečo mi veľký problém nerobilo. Skôr som mala strach z toho, že nebudem robiť nič, budem len sedieť doma a nudiť sa.
Aké boli tvoje začiatky v Godzone kancelárii? Cítila si sa stratená alebo si hneď zapadla do kolektívu?
Prvé dni boli, samozrejme, také okukávacie. Postupne však veľa vecí zlepšili ľudia, ktorí chodili za mnou. Snažili sa ma začleniť do chodu a volali ma na obedy, na sväté omše aj na nákupy. Bolo to veľmi milé. Chodili za mnou aj chlapci z video tímu, že môžem hocikedy prísť za nimi a že sa nemusím báť. Dosť veľa ovplyvnilo aj to, že už predtým som vedela, čo je Godzone a poznala som tam ľudí. Mala som tak dopredu vytvorenú dôveru voči jednotlivým ľuďom a vedela som, že to nebude zlé. Napriek tomu som rada, s akou priateľskou atmosférou ma prijali medzi seba.
V čom si myslíš, že táto skúsenosť obohatila tvoj život? Vedela by si zhrnúť nejaké základné oblasti, v čom ťa služba posunula?
Opísala by som to asi 5 slovami: nové zručnosti, obeta, dobrý time management, priateľstvo a modlitba.
Nové zručnosti
Táto oblasť nezahŕňa len upratovanie, ale vytvorila mi priestor aj pre rozvíjanie komunikačných zručností, zlepšila som si šoférovanie a naučila som sa vybavovať administratívu. Súčasne táto oblasť obsahovala aj prípravu kulís a predmetov na akcie, v mojom prípade na Godzone konferenciu. Bolo to síce často náročnejšie, než som očakávala, ale vždy sme to spoločnými silami zvládli.
Obeta
Podstatnou časťou dobrovoľníctva je aj obeta, ktorú však znášate úplne inak, ako keď pracujete na niečom povinnom. Je to niečo, vďaka čomu som sa učila byť vytrvalá a vedieť zhodnotiť dôvody, prečo danú vec vykonávam. Táto oblasť často súvisela so zručnosťami a manuálnou prácou. Keď som niečo nestíhala alebo mi niečo nevychádzalo podľa predstáv, prišli otázky: „Načo toto robím? Mala som si vymyslieť niečo iné…“ Často ma prepadla nervozita, ale vždy tu bolo okolie, ktoré ma podržalo a modlilo sa, keď prišla rezignácia. Nechala som to potom plynúť a Pán Boh mi vždy sám predostrel cestu a dôvod, prečo som do toho išla.
Dobrý time management
Jednou z ďalších vecí, ktorá bola síce náročná, ale ponúkla mi nové skúsenosti do života, bol aj časový priestor. Občas som mala viacej povinností, ktoré som sa musela naučiť skĺbiť tak, aby som ich všetky postíhala. Zistila som, že je veľmi dôležité vedieť si dobre zorganizovať čas. Pokiaľ by som niečo také neurobila, asi by sa mi zosypal systém. Zároveň však ako dobrovoľník som necítila taký tlak, takže sa mi lepšie nabehlo na taký spôsob fungovania.
Priateľstvo
Zistila som, že sú tu ľudia, z ktorých cítim, že dávajú veľa zo seba do toho, čo robia. Ako to Sonka nazvala: „Je tu malý kúsok neba na zemi.“ Nadviazala som tu úprimné vzťahy a vďaka tomu už nemusím rozmýšľať nad tým, čo si o mne kto myslí, či ma neohovára alebo nerobí niečo za mojím chrbtom. Pravdaže, všade sú len ľudia a ľudia robia chyby, ale v celistvosti môžem povedať, že z môjho pobytu spravili niečo viac ako len službu. Považujem to skôr za niečo ako prijatie do rodiny.
Modlitba
Okrem spomínaných priateľstiev, som nazrela aj do vzťahov v spoločenstve. Bolo to pre mňa niečo nové, pretože sama nie som v žiadnom spoločenstve a posunulo to aj môj vzťah s Bohom. Začala som ho viac vnímať v mojom živote a aj skrze službu, ktorú som vykonávala. Vďaka tejto službe som Boha viac vnímala aj vo všednom živote a aj v ľuďoch. Mala som čas na stíšenie, na premieňanie môjho srdca a na posunutie mojej viery na vyššiu úroveň.
Po zhodnotení celého obdobia, ktoré som strávila v projekte Godzone ako dobrovoľníčka musím povedať, že mi teraz veľmi chýba pochvala a vďaka. Ak som aj spravila niečo zle, nikdy som nedostala vynadané, ale vždy sa mi snažili vysvetliť, ako som to mala urobiť správne. Dostávala som pochvalu často aj za úplné maličkosti. Vždy mi tie pochvaly, komplimenty a drobnosti spravili krajší deň a bola som motivovaná pokračovať. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť.