Každý z nás si určite neraz položil otázky typu: „Prečo to Boh dopustil? Otče, prečo nekonáš? Bože, kde si teraz, keď ťa najviac potrebujem?“
Viem, nie je to jednoduché a odpovede na naše otázky nikdy neprídu tak rýchlo, ako by sme očakávali. Avšak nie je to len preto, že sme netrpezliví?
Odkedy študujem na vysokej škole je to už pár mesiacov. Dostať sa na ňu však nebolo jednoduché a musím povedať, že v srdci by som si práve túto školu nevybrala. Chcela som ísť študovať do Bratislavy. Ukázať sa vo veľkom svete a niečo tam dosiahnuť. Avšak na svoju vysnívanú školu som sa nedostala. Veľa som plakala. Bol to môj sen. Vážne som po tom túžila a horlivo sa za to modlila. Keď sa mi to nepodarilo, zľakla som sa. Kládla som Bohu množstvo otázok a On mi neodpovedal. Bolo to pre mňa dusivé obdobie ticha. A viete čo sa deje, keď je ticho? Boh sa vás dotýka.
Práve vtedy, keď je ticho, nás Boh nasmeruje na správnu cestu. Nie je to však cesta, ktorú by sme si vybrali sami. Je to cesta, na ktorej nás bude On sprevádzať, pretože On sám nám ju pripravil. Boh sa nemýli. Dotkne sa ťa úplne osobne a nasmeruje ťa vždy správnym smerom.
„Ja som cesta, pravda a život.“ (Ján 14, 1-7)
Predstav si, aký nekonečne veľký je vesmír, koľko ľudí žije na zemi… A tvoj Ocko ťa predsa pozná po mene a má pre teba prichystanú takú životnú cestu, že sa ti to bude zdať nereálne. Bohu však nič nie je nemožné!
Dostala som sa teda na vysokú školu v Banskej Bystrici. V podstate tu študujem ten istý odbor, aký by ma čakal v BA, ale predsa len, nebola som veľmi nadšená. Mala som veľký strach. Myslela som si, že presne týmto sa potvrdia všetky tie neprajné reči o mne od ľudí, ktorí mi nikdy nefandili. V srdci ma to nesmierne bolelo. Bolo to však moje srdce, ktorého sa práve vtedy Boh dotýkal a menil ho.
Keby som nebola na tejto škole, nespoznala by som úžasných ľudí, ktorí ma vedú a pomáhajú mi kráčať cestou viery. Som presvedčená, že v Bratislave by to pre mňa nebolo to správne. Myslela som len na seba. Chcela som uspieť ja sama. Toto však nebola správna cesta. Boh je cesta. Teraz mám na veci úplne iný názor a už sa nemodlím za svoj osobný úspech, aby som neprajným ľuďom niečo dokázala. Nie. Modlím sa, aby ma Boh použil na Jeho slávu. A toto mi prinesie v živote oveľa väčšie ovocie. Viem, že som na mieste, kam patrím, pretože tu si ma postavil Boh.
Pán sa nás vždy dotýka. Zavolá nás po mene a chce pre nás to najlepšie. V období ticha koná mocnejšie, ako si myslíme a dotýka sa nás intenzívnejšie, aby nás menil a dôsledne pripravoval na Jeho plány. Odovzdajme sa mu. Dôverujme.