Pamätám sa na jednu túru s mojím otcom a bratom. Mali sme namierené na Kozí kameň. Je to kopec v lesoch za našou dedinou. Celá túra mala trvať približne 20 kilometrov. Boli sme tam spolu viackrát, ale v ten deň sme niekde zle odbočili, zišli sme zo značeného chodníka a zablúdili sme. Pamätám si, ako sme sa zrazu ocitli pri jednej dedine a nebola to tá naša. Môj o necelé dva roky mladší brat sa zľakol a začal plakať. Otec zachoval pokoj. Vedel, že to nie je nič strašné a naša odchýlka nie je až taká veľká. Upokojoval a povzbudzoval nás, aby sme sa nebáli, aby sme mu verili, aby sme sa kúsok vrátili a nájdeme správny chodník a prídeme na náš vrch. Nič iné sme ani nemohli urobiť. Brat sa utíšil, vrátili sme sa niekoľko stoviek metrov a našli náš chodník a celú túru sme potom v pohode zvládli. Otec v tom momente bol niekto, komu sme potrebovali dôverovať a on bol sprievodcom na našej ceste. Opreli sme sa o neho a bolo to dobré.
Aj v živote sa nám môže stať, že zablúdime. Asi to najhoršie pri zídení zo správnej cesty je to, ak si to ani nevšimneme. Aj malá odchýlka môže spôsobiť, že minieme cieľ v živote. Najskôr sa asi potrebujeme pozrieť na svoj život a zhodnotiť či to, kam smerujeme, je to, kde sme chceli smerovať. Život je veľmi rýchly, asi to nikto nebude popierať, a práve preto potrebujeme byť ešte ostražitejší. Kde som? Kam smerujem?
Na ceste máme ponuku toho najlepšieho sprievodcu. Ponuka, ktorá platí počas celého života, počas každého dňa. Je len na nás, či poprosíme tohto sprievodcu o pomoc pre nás a naše putovanie. Boh je stále blízko, aj teraz v tejto chvíli sa s ním môže každý z nás rozprávať, aj dnes mu môžeme zveriť naše putovanie na tejto zemi, aby sme bezpečne prišli tam, kde máme pripravené miesto v nebi.
Prorok Izaiáš nás povzbudzuje: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku“ (Iz 55, 6).
Text je úryvkom z novej knihy “Život plný lásky” od Jána Buca.
Knihu nájdete na Godzone shope.