Now Reading
Zuzka Petrová – Je to najmä o čase s Ježišom

Zuzka Petrová – Je to najmä o čase s Ježišom

Rozhovor so Zuzanou Petrovou, členkou spoločenstva SP. Pripravila Katarína Janovská.

Môžeš nám tak otvoriť dvere ku vám domov? Čo teraz prežívate?

My doma prežívame obrovskú vďačnosť voči Bohu vo všetko čo robí. Viem, že sme na ňom závislí. Vždy sme boli a stále aj sme. Často sa ocitáme na takom rozhraní, kedy vieš, že veľa vecí si vieš zabezpečiť sám, ale rozhodujeme sa byť Bohu verní, byť tam kde nás posiela a podľa toho aj konať. Myslím, že vtedy vieme veľa snov a túžob Bohu odovzdať a čakať na jeho konanie, nerobiť veci na vlastnú päsť aj keď je to lákavé. Vieme, že náš Boj je verný a stará sa o nás po všetkých stránkach.

A čo ty osobne?

Mne chýba v mojom živote vášeň. A možno je to v tejto oblasti momentálne ťažšie pre mnohých z nás. Asi nie som jediná v spoločenstve, ktorá to zažíva. Cítim, že akékoľvek slovo môžeme počuť, akokoľvek skvelé a povzbudivé, nič sa s mojím vnútrom nedeje. Viem, že môžem ísť hlbšie, bližšie k Bohu. Tá moc a vášeň je spojená s blízkosťou Bohu. Nechcem aby mi „to bolo jedno“. Ľudia okolo mňa, to čo ich trápi, čo žijú vo svojom živote. Lebo to znamená, že nemám lásku. Často je mi to jedno. Som rada, že prežijem dnešný deň, mám svoju rodinu a máme sa dobre. Ale uvedomujem si, že to nie je správne.

A čo myslíš, čo sa s tým dá robiť? 

Včera sme pozerali krátke slovo Todda Whitea, v ktorom celý čas plakal. To bol pohľad, v ktorom vidíš, že on je už bláznom pre Krista. Nevedel vysvetliť čo je v jeho srdci, ale nebolo treba, lebo ty si videl, že miluje Boha tak, že iba myšlienka na neho ho rozplakala. Všetkým čo hovoril ma usvedčoval. Poukazoval na to, že ak nemiluješ svojho brata, ktorého vidíš, že napríklad žije v klamstve alebo hriechu a tebe je to jedno, neplačeš a nekľačíš zaňho na kolenách, tak niečo je zle. Nemiluješ. Nemáš lásku. A uvedomila som si, že ja som ju mala. Mala som takú lásku. Plakala som za ľudí. No akoby to bolo preč.

A čo sa zmenilo? Prečo je to teraz inak?

Mohla by som povedať, že som bola študentka, bola som mladá, nemala som rodinu, ale niečo je aj tak nesprávne. Takto to nemá byť. Toto nie je výhovorka. Veľakrát to používam ako výhovorku, že som v inom štádiu života, že okolnosti sa zmenili, ale ja v hĺbke srdca viem, že aj tak to takto nemá byť. Jasné, môžem mať svoj rebríček: Boh, rodina, práca…, ale ja viem, že keď sa pozriem na svoju susedu, predavačku v obchode, tak mám mať pohľad lásky. A toto som stratila. Nedá sa to vyrobiť. A nedá sa to získať, tak, že mi niekto povie, že niečo robím zle – výčitkami. Išlo by to. Správať sa ako kresťan z výčitiek, ale to nie je cesta. To je cesta k vyhoreniu. Túžim po tom aby to vychádzalo z môjho srdca a zvlášť z vedomia, že som milovaná. Z plnosti srdca.

Tak čím sa to dá docieliť? 

Tým, že budem tráviť čas s mojim Bohom. Keď ho hľadám, on sa mi dá nájsť. Je to o tom, že ja tu, doma, budem ležať či kľačať na podlahe a pýtať si ho a čakať. A budem to robiť každý deň, tri minúty, päť, desať…kým sa deti nezobudia, alebo ma niekto nevyruší, ale budem ho hľadať. Budem na neho volať a on mi dá tú lásku.

Pozri tiež
Knižnica,

Myslíš, že je to niečo čo platí aj pre spoločenstvo?

Uvedomujem si, že je to Božie volanie. Milovať opravdivou láskou. Ani medzi nami v spoločenstve to nebude fungovať, ak nám bude jedno, čo kto žije a ako sa má. Mne záleží na tých ľuďoch, mňa zaujíma ako sa kto má a chcem aby boli šťastní, ale v tom každodennom chaose jednoducho nemám kapacitu to riešiť a vzdávam to. Nevládzem. Tá zmena potrebuje prísť z vnútra. A takúto mocnú lásku, nad môj život, nad všetko dáva len Boh. Túžim po tom, nevyrobiť si to zo svojho snaženia. Stojí a padá to na mojom čase s Bohom. Jeho láska ku mne sa nemení. Oheň, ktorý mi dáva sa nemení. Ale ja ani nemám čas si ho zobrať. Všetky slová a vyučovania, ktoré sme za tie roky počuli nájdu naplnenie, keď my budeme mať čas s Bohom.  Ak nepôjdeme na tú púšť, kde je len On a ja, tak k tej zmene nedôjde. Nezačnem sa zaujímať, nezačnem vychádzať, lebo nebudem milovať a stále si budem riešiť len to svoje. Z toho chcem vychádzať – lebo On miloval prvý.

Aké jednoduché nie? Len mať osobnú modlitbu.

To je to! Je to až príliš jednoduché. „Len“ intimita s Ježišom. Až nás to hnevá. Lebo ani to sa ti nechce. Chceš počuť, aké je riešenie, aký kľúč, niečo ťažké, veľké… Je to len intimita s Ježišom.

Hore