V živote je veľmi pohodlné vyberať si pomyselnú zlatú strednú cestu. Väčšinou je to riešenie, ktoré uspokojí všetky zúčastnené strany. Ako sa hovorí: „Vlk je sýty, ovca celá.“. Každý dostane čo chce a všetci by mali byť spokojní, lebo sme sa rozhodli vyhovieť obom stranám. Našli sme nejaký kompromis, ktorý vyhovuje všetkým. Tak to proste niekedy funguje a my sa nemusíme ničoho zriekať, nič veľmi meniť. Jednoducho je všetko v pomyselnom poriadku.
Lenže takto sa v živote s Bohom fungovať nedá. Ak mám byť úprimný, skúsil som to a nefunguje to. Lenže svet je veľmi lákavý, to si nebudeme klamať. Ponúka veľa rozkoší, ktoré sú pre nás ľudí tak príťažlivé. Občas si povieme, že nič také zlé sa nestane, ak si raz zanadávam. Nič sa nestane, ak si dám o 2-3 pivá viac. Nič sa nestane, ak nepoviem pravdu. Nič sa nestane, ak… A takto sa stávajú kompromisy našou zlatou strednou cestou. Ani si to neuvedomíme a z malých kompromisov sa stanú vážne rozhodnutia, ktorými sa budeme viac páčiť svetu, než Bohu. Tým náš oheň pohasína. Pomaly. Tak, že si to ani nevšimneme. To je taktika nepriateľa, ktorý robí veci tak, aby sme si ich nevšimli. Stávame sa vlažnými a sme napáchnutí vôňou sveta. Nedá sa žiť s Bohom a zároveň bez Boha.
„Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. “ Zjavenia 3, 15-16
Keď sme odovzdali svoj život Ježišovi, rozhodli sme sa mu patriť celý. Bez výhrad, bez akýchkoľvek kompromisov. Už viac nie sme deťmi sveta, nepatríme svetu. Boh túži, aby celý náš život, každý jeden jeho aspekt patril jemu. Nie len nejaká jeho časť alebo väčšina. Takto to nefunguje.
Na živote s Bohom je krásne to, že nám vždy dáva šancu na návrat a činenie pokánia, ktoré nám otvára cestu do Otcovej náruče ako márnotratnými synom a dcéram, ktorý sa vracajú zo zlatej strednej cesty späť na tie Jeho.