Uctievanie Boha a obdiv krásy jeho stvorenia je mojím povolaním. Som kňaz – piarista a zároveň už 25 rokov učím biológiu. Tieto dve povolania sa úžasne dopĺňajú. Práve v prírode sa mi najlepšie modlí. Je to pre mňa nekonečná kaplnka, ktorej výzdoba sa neustále mení. Ale štúdium biológie a obdiv stvorenia, nielen udivuje a povznáša, ale aj zaväzuje.
Na začiatku Biblie čítame, ako Boh stvoril svet: „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1, 31) Dozvedáme sa tiež, že zem nám bola daná na starosť, aby sme ju obrábali a strážili. (porov. Gn 2, 15) Teda, aby sme ju správne obhospodarovali, chránili a udržiavali ju, lebo sme len správcovia. „Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.“ (Ž 24,1a) Aj Ježiš poukazuje na Božiu starostlivosť o túto zem: „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí.“ (Mt 6, 26)
Ježiš nám pripomína, že Boh je naším spoločným Otcom, ktorý nám dáva to najlepšie. Našou prvou odpoveďou na jeho dar by malo byť naše obrátenie, ktoré v sebe zahŕňa vďačnosť. Vďačnosť za každé jedno stvorenie, ktoré odráža v sebe niečo Božie. Tak, ako to vyjadril svätý František vo svojom Chválospeve stvorenia: „Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s pestrofarebnými kvetmi i trávu.“ Táto vďačnosť nás má priviesť k spomínanému obráteniu, v ktorom sa starostlivosť o prírodu stane súčasťou nášho životného štýlu. Naozaj v tomto prípade nestačí o tom len hovoriť. Každý jeden deň pred nás stavia množstvo malých rozhodnutí, ktorými naše obrátenie potvrdíme, alebo poprieme. Pri jednej návšteve našich piaristických škôl v Španielsku som vždy po prehliadke nejakej triedy alebo auly za sebou zhasol. Čo náš sprievodca komentoval slovami: „A je vidieť, že páter, je biológ a má to v krvi“. „Mať to v krvi“ neznamená len zapojiť sa do separácie odpadu. Môže to viesť napríklad k zníženiu spotreby vody, ku vareniu rozumného množstva potravy, k opätovnému použitiu nejakej veci namiesto jej vyhodenia, k používaniu verejnej dopravy namiesto auta, alebo už k spomínanému vypnutiu zbytočného svetla.
My kresťania sme osobitne pozvaní k obráteniu v tejto oblasti. Najmä v našich spoločenstvách sme volaní žiť v jednoduchosti a tešiť sa z mála. Pretože neustále hromadenie vecí len rozptyľuje srdce a bráni nám vážiť si každú vec a každý okamih. Len skúste obmedziť potrebu kupovať, vlastniť a konzumovať veci a zakúsite slobodu a skutočné šťastie.