Život nás naučil pracovať na sebe. Snažiť sa byť čo najlepší. Mať najlepšie známky, byť obľúbený v partii, byť dobrý zamestnanec či šéf, skvelý rodič, úžasné dieťa… V snahe byť naozaj dobrý, sme si možno ani nevšimli, kde sa to zrazu vymklo spod kontroly a my sme začali prahnúť po niečom úplne inom… Po dokonalosti. Perfekcionizmus nám zatienil zrak a úsudok. A my sme sa začali hnať. Výčitky zo zlyhania, pochybenia či omylu nás vedia rozožrať zvnútra. A tlačia plynový pedál nášho života až na doraz. A tak sa ženieme ešte viac. Snažíme ešte viac… Ale spokojnosť neprichádza…
Moju snahu po tom byť čo najlepšia, narušili slová sv. Františka Saleského (parafrázujem): Dokonalý človek nedáva Bohu vo svojom živote priestor. Sú to práve naše slabosti, ktoré otvárajú Bohu dvere. Pozývajú ho, aby konal. Práve vďaka našej slabosti sa môže zjaviť jeho moc.
A tak sa životný boj zrazu zmení. Logika sa úplne obráti. A ty stojíš pred otázkou: „Prijmeš svoje slabosti? Bez akéhokoľvek zadania pracovať na sebe, aby si bol lepší?“
V tomto životnom paradoxe znejú slová Pavla: „Keď som slabý, vtedy som silný.“ (2Kor 12, 10) Ako najväčší paradox a najnepochopiteľnejšia myšlienka tohto storočia. Napriek tomu sa však nemôžem zbaviť pocitu, že Pavol presne vie, o čom hovorí. Že našiel a spoznal to pravé snaženie sa v živote.
Lebo práve v čase našej najväčšej slabosti stretávame Ježiša. Tak, ako ho stretli všetci chorí, chromí, úbohí, keď vedomí si svojej slabosti, pristúpili k nemu a vyznali: „Pane, som slabý, (slepý, chromý, biedny, nevládny…),“ a Jeho moc sa naplno mohla zjaviť.
Môžeme sa naplno zamerať a snažiť sa pracovať na svojej dokonalosti. Pozerať sa iba na ňu. Alebo zdvihnúť zrak a pozrieť sa na toho, kto prechádza okolo a sleduje nás pohľadom. Čo spravíme? Oslovíme ho? Alebo ho necháme len tak prejsť…
Mladík pri Betsatskom rybníku mohol Ježišovi povedať, že to zvládne. (porov. Jn 5,1-9) Pri rybníku ležalo množstvo chorých, čakajúcich na moment, kedy príde anjel, voda v rybníku sa zvíri a oni budú uzdravení. Mladík nemal nikoho, kto by mu pomohol… A kým tam prišiel on, iný ho predbehol. Mohol Ježišovi povedať, že je to v pohode, že sa raz nejak do toho rybníka dostane. Ale on vyznal: „Nemám nikoho, kto by mi pomohol. A sám som pomalý, nestíham prísť načas…“ Vtedy Ježiš len povedal: „Vstaň a choď!“
Keď stojí Ježiš po tvojom boku, nie je čas na falošné hrdinstvo. Lebo on neprichádza ako ten, kto ťa chce ponížiť. Kto ti chce panovačne dokázať, že to vie lepšie. Prichádza ako dokonalá láska. Komu keď povieš, že to nedávaš, príde a povie: „Nechaj to na mňa“. A to je to najlepšie rozhodnutie, aké v živote môžeš spraviť.