Myslím si, že čas strávený v Godzone kancelárii, v pozícii dobrovoľníka je obrovským darom a príležitosťou dovoliť Bohu pretvárať moje srdce a život.
Môj príchod do kancelárie bol v porovnaní s ostatnými dobrovoľníkmi, ktorí prišli predo mnou trochu odlišný. Pravdepodobne aj pohľad ľudí zvonku je, že dobrovoľníkmi v Godzone sú väčšinou ľudia, ktorí skončia strednú školu, váhajú nad výberom vysokej školy, resp. či na ňu vôbec chcú ísť, a tak prichádzajú do „kanclu“, aby mali príležitosť nechať si to prejsť hlavou a popri tom sa stať súčasťou projektu Godzone. U mňa to bolo inak. Do kanclu som prišla už po výške, a nejakých pracovných skúsenostiach.
Túžba byť súčasťou Projektu Godzone bola vo mne už dlhšie a menila svoje umiestnenie v mojom srdci – z popredia sa presúvala dozadu, potom som občas zabudla, ale to volanie tu predsa len bolo. Keď sa v práci približoval termín vypršania zmluvy, stála som pred otázkou, či zostať, alebo sa posunúť ďalej.
Do Godzone kancelárie som najskôr prišla cez leto na dvojtýždňovú stáž, pričom po dvoch dňoch som si pomyslela, že by som to na dlhšie obdobie asi úplne nedávala… Ale napokon som si predsa povedala, že nechcem odolávať Božiemu volaniu a chcem vykročiť za tú hranicu viditeľného, toho, čom som schopná vykryť svojimi vlastnými silami; a to s nastavením, že áno, bude to určite v mnohých ohľadoch ťažké, ale zároveň to môže byť najlepšie rozhodnutie, ktoré v živote urobím. Teraz som v kancli už niekoľko mesiacov a svoje rozhodnutie prísť a slúžiť neľutujem.
Najviac pre mňa tento čas charakterizuje vydanosť a kráčanie po vodách a často aj so zaviazanými očami 😊. Utvrdzujem sa v tom, že Pán Boh chce riešiť veci, ktoré nesiem vo svojom srdci, a na to, aby som tieto jeho riešenia nepremeškala, potrebujem vstupovať a ostávať v jeho prítomnosti.
Hoci je Godzone kancelária miestom, kde ľudia robia veci so zameraním na nebo, nie je to bublina ako som si pred tým aj sama myslela. Je to kancelária, tvoria ju ľudia, ktorí naozaj pracujú, po chodbách sa nevznášajú anjeli za zvuku nebeských tónov.
Takou nástrahou života a služby v kancli je jednoduché spadnutie do predstavy, že ráno sa spolu pomodlíme a celé to robíme pre Pána Boha, a teda duchovný život je vyriešený a môžeme si ísť svoje… Stále sa učím tomu, že počas celého dňa potrebujem ostávať citlivá na Ducha Svätého a vychádzať mu v ústrety v osobnej modlitbe a nestrácať toto zameranie.
Úlohy, ktoré ako dobrovoľníčka dostávam sú rôzne. Základom je udržiavanie domu, v ktorom naša kancelária sídli, v čistote, aby tu všetkým bolo dobre a príjemne, a potom pomáham tam, kde treba a komu treba. Ide napr. o pomoc pri balení objednávok v Godzone shope, odpovedanie na správy, administratívna pomoc, jednoducho z každého rožku trošku. Pandémia koronavírusu ovplyvňuje aj celkové fungovanie Godzone projektu. Nemáme možnosť vychádzať k ľuďom, organizovať pravidelné podujatia, a to sa odzrkadľuje aj na našom dobrovoľníckom živote, ktorý je aktuálne o niečo pokojnejší. Verím však, že je to čas na prípravu a čerpanie, aby sme v správnom čase boli pripravení vychádzať k ľuďom nanovo vyzbrojení a zmocnení Božou mocou.
V celom tom čase, ktorý som tu zatiaľ strávila, ma najviac udivuje, ako aj uprostred všetkých tých veľkých vecí, ktoré sa v Projekte Godzone dejú, Pán Boh ostáva úplne konkrétny a osobný v tom, čo zažívam a ako tu veci aktuálne fungujú. Veľmi vnímam to, ako sa o mňa stará a že ostáva verný vo všetkých svojich prísľuboch.
Dni, čo tu prežívam, ma učia pokore a vyprázdňovaniu srdca, a to v zmysle toho, že mnohé predstavy a postoje, ktoré mám, sa akoby rozpadávali, no je to veľmi prirodzené. Tieto veci si uvedomujem spätne a celé ma to utvrdzuje v tom, že naozaj potrebujem byť veľmi pozorná a reflektovať to, čo sa deje. Zastaviť – hoci aj uprostred dňa a nejakej úlohy – a nechať sa premôcť tým, aký je Pán Boh dobrý a veľký.
Dobrovoľníčenie pre mňa tiež charakterizuje skrytosť a to v niekoľkých významoch. Tým prvým, čo som už v sebe mala hneď od začiatku, ba možno aj pred tým, ako som reálne prišla na Sliač bolo to, že sa tu môžem ukryť, ako na bezpečnom mieste, kde bdie Pánova ruka a v niečom ma chráni pred tým svetským a vonkajším. Zároveň je to však aj skrytosť v rozmere služby. Veci, ktoré robím možno nikto nevidí, a keďže teraz väčšinu času trávime tu na Sliači, možno ani nedostanem priestor ísť vonku na rôzne evanjelizácie… A práve cez túto ľudskú skrytosť ma Pán Boh veľmi učí a pripomína mi, že hoci som skrytá, neznamená to, že som neviditeľná.
To, že jemu nič nie je skryté mi neustále pripomína tým, že mi na novo dáva pripomína staré sny, opätovne mi hovorí slová, ktoré už boli povedané, veci, ktoré sa na chvíľu stratili, no ostali v jeho rukách a sú súčasťou jeho plánu.
Som presvedčená o tom, že to, že v kancli som práve teraz, v tejto situácii, v týchto dňoch a v celkovom „životnom štádiu“ v akom sa nachádzam, je správne. Pán Boh ma neprestáva učiť, že mojou istotou je jedine On sám. Že je v poriadku, keď moje sily nestačia, že je to okej, ba dokonca je to správne, že veci nemám úplne pod kontrolou a nemôžem si ich zmanažovať sama a byť nad tým všetkým… Áno je to často ťažké, ale stojí to za to.
PRIDAJ SA AJ TY K DOBROVOĽNÍKOM V PROJEKTE GODZONE ❤️
Viac informácii tu.