Kedysi to bola úloha najmä zasvätených, dnes hovorí Cirkev o Novej evanjelizácii, ktorá je pozvánkou ohlasovať Ježiša nech sa nachádzame kdekoľvek. Naša úloha spočíva hlavne v osobnom svedectve kresťanského života, ktoré je zároveň zrkadlom osobnej svätosti. A toto spojenie Božieho slova a osobného svedectva vytvára spojenie, ktoré oslovuje, priťahuje a podnecuje k zmene zmýšľania.
Už apoštoli pri zrode kresťanstva vedeli, aké dôležité je hlásať evanjelium. Ako sa píše v liste Korinťanom: „Beda mi, aby som evanjelium nehlásal.“ A aj sám Ježiš v Matúšovom evanjeliu nám hovorí: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu.“
Evanjelium znamená: dobrá správa. A je to tá najlepšia správa, akú môžete komukoľvek povedať. Je to ako keď máte nejaký skvelý recept a chcete sa s ním podeliť ďalej, aby ho každý ochutnal. Tak to je aj so šírením evanjelia. Chcem, aby každý mohol zakúsiť túto dobrú správu, a aby sa mu žilo lepšie.
Evanjelizácia nie je to o tom, či sa cítime byť dostatočnými, či máme všetky „nástroje“, ale je o tom, či sme ochotní. Či pôjdeme za hranice pohodlia a necháme Ježiša, aby cez nás konal. Keď dáme to, čo máme, to stačí. Naše svedectvo je vždy dostatočne dobré, lebo nie je nikdy o nás, ale vždy ukazuje na Ježiša a čo Boh spravil v mojom živote. Skutočná odvaha nie je absenciou strachu. Je to, keď nedovolíme strachu ovládať naše konanie.
Keď zdieľame to, čo Boh urobil, spôsobuje to vieru u ostatných, že Boh môže urobiť zázrak aj v ich živote. Prináša vieru a nádej. Niekedy sa nám môže zdať, že je to maličkosť, ale nikdy nevieme, či náhodou práve naše svedectvo nezmení niekomu život.
„Lebo nás ženie Kristova láska.“ 2 Kor 5,14
Podľa môjho názoru je v evanjelizácii najdôležitejšia láska. Láska k tým, ku ktorým ideme. Nezáleží na tom, či ich poznáme alebo nie. Všetci sú božími deťmi a sú milovaní. Preto aj my k nim potrebujeme pristupovať s postojom lásky.
Aj my sme predsa raz kráčali po nesprávnej ceste a vďaka tomu, že nás niekto zevanjelizoval, či už to bol kňaz, kamarát, rodič alebo speaker, sme mohli spoznať, že nás Pán Boh miluje a zmenil sa nám život.
Keď počujeme slovo “evanjelizácia? často si si predstavíme nejakého človeka na pódiu. Evanjelizácia však nie je iba o veľkých pódiách a ľuďoch kričiacich, že Ježiš ťa miluje. (Samozrejme, aj to je súčasťou) V evanjelizácii neexistuje iba jedna správna „forma“. Je veľmi pestrá a má mnoho podôb. Pretože tak, ako je každý z nás iný, tak aj spôsob evanjelizácie každého z nás je jedinečný. Niekto rád hovorí pred mnohými ľuďmi, iný uprednostňuje osobné rozhovory a ďalší radšej ako slovami hovorí svojimi činmi, atď. Preto je podľa mňa potrebné nezameriavať sa iba na jednu formu, ale hľadať tú svoju. Pretože potom nám to bude prirodzenejšie a budeme s väčšou radosťou ohlasovať Krista.
Aj na Slovensku môžeme vidieť viaceré formy a nástroje pre evanjelizáciu, či už detí, mládeže alebo dospelých. Každá jedna je dôležitá a potrebná. Jednou z nich je aj Godzone Mission.
Som neskutočne poctená, že môžem byť súčasťou tejto služby, dá sa povedať už od jej začiatku. Pre mňa osobne bola a stále je školou, kde sa učím vychádzať zo seba, viac milovať druhých, verejne rozprávať a svedčiť všetkým, s ktorými sa stretneme.
Doteraz si pamätám, ako som prvýkrát rozprávala skupinke birmovancov svedectvo o svojom obrátení. Bola som celá rozklepaná, triasol sa mi hlas a ruky tak, že som ho ani nevedela prečítať z papiera. No vedela som, že to, čo Boh spravil v mojom živote, ako mi dal nový život v Ňom – stojí za to povedať aj napriek nervozite a strachu. Napriek tomu, že mám trému, nenechá ma to len tak sedieť doma, ale musím to povedať každému. Možno nie každému, ale všetkým čo budem mať možnosť, a keď príde ponuka svedčiť, tak ju využijem.
Godzone Mission je pre mňa vzácna aj vďaka ľuďom, s ktorými chodíme slúžiť. Je to až nadprirodzené, akí ľudia sa stretneme v tíme. Niekedy sa ani pre tým nepoznáme, pretože sme z celého Slovenska, ale Pán Boh medzi nami tvorí jednotu. Až tak, že často je náročné sa lúčiť.
No najvzácnejšie je pre mňa vidieť, ako sa menia ľuďom životy. Vidieť ako sa beznádej mení na nádej a zo smútku je radosť. To najkrajšie je, keď môžem byť pri tom, ako niekto prijal Ježiša, a že už viac nemusí kráčať so sklonenou hlavou, ale môže kráčať v radosti so zdvihnutou hlavou, pretože vie, že Ježiš ho miluje.
A o tom je evanjelizácia. Nie o masách, ale o konkrétnom človeku – Božom dieťati, na ktoré Otec čaká, aby sa vrátilo domov.
Godzone misie môžete do svojej farnosti či spoločenstva pozvať tu.