V každom životnom období sa objavujú situácie, kedy prestávame dôverovať BOHU. Naše myšlienky sa prestávajú zaoberať božími vecami, ale skôr sa naša pozornosť upriamuje na svet. V dobe, keď na nás padá tlak sociálnych sietí a médií, nemáme čas na VYTRVALOSŤ. Pritom táto vlastnosť je ČASTO POTREBNÁ v živote… V 7 krokoch vám chcem ponúknuť pár rád, na čo sa počas svojho „obdobia samoty“ zamerať.
Keď sa nám v živote darí, nad takýmto niečím nám ani nenapadne sa zamyslieť. Keď sa nám však deje krivda alebo sme nešťastní, často skĺzneme k hnevu. Hneváme sa na okolie, ktoré nám ubližuje, hneváme sa na seba, že nedokážeme byť dokonalý… Hnev ale nie je produktom trpezlivosti. Trpezlivosť sa spomína aj v 1. liste Solúčanom: „…voči všetkým buďte trpezliví.“ (1 Sol 5,14 SEBDT). Voči všetkým… Nemali by sme tam rátať aj samotného BOHA? Veď On sám si najviac zaslúži našu trpezlivosť a vytrvalosť. Viem, nie je to ľahký proces. Je jednoduchšie vybrať si cestu netrpezlivosti. Ale myslím, že aj tak sa viac oplatí nevzdávať sa! Aby sa nám podarilo stať sa vytrvalým a trpezlivým, musíme na sebe pracovať.
Ani športovci sa nedostanú na olympiádu zo dňa na deň. Musia cvičiť veľmi veľa rokov, aby sa tam dostali. Ak sa nedostanú jeden rok, nevzdávajú sa, ale snažia sa ďalšie štyri, aby sa dostali na nasledujúcu olympiádu. Sú vytrvalí. Nemôžeme však skočiť do rozbúrenej vody bez toho, aby sme nevedeli ani trochu plávať. Na všetko je potrebný tréning. Nie hocijaký, ale predpísaný učiteľom / trénerom. Naším učiteľom je sám BOH, ktorý nám dal aj Bibliu ako návod na všetko. Aj na vytrvalosť. Tu je niekoľko vecí, na ktoré by sme mali pamätať:
1. Krok: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mt 24,13 SSV)
Aby sme mohli začať s tréningom, musíme si určiť CIEĽ. Čo chcem reálne dosiahnuť? Dokedy sa mám snažiť byť láskavý, mierny, ohľaduplný, trpezlivý… Pokiaľ má siahať moja vytrvalosť? Alebo lepšie povedané: Prečo by som mal byť vytrvalý? Odpoveďou na to by malo byť meno JEŽIŠ. Vďaka Jeho obete môžeme na konci všetkého získať večný život. Aj keď môžeme prežívať akokoľvek zložitú situáciu, je škoda zahodiť tak vzácny dar len tak a prestať sa snažiť. Vytrvalosť by mala byť prostriedkom, skrze ktorý prekonáme všetko naše trápenie a tápanie, aby sme mohli byť na konci šťastní.
2. Krok: „No nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť.“ (Rim 5,3 SSV)
Často však máme cieľ zahmlený kvôli bolesti a nespravodlivosti, ktorú v srdci cítime. Na to, aby sme rozvíjali vytrvalosť, je však dôležité vedieť ustúpiť od svojich sebeckých požiadaviek a byť POKORNÝ. Aby to celé malo vôbec nejaký zmysel, musíme vedieť svoje súženie prijať. Kto je večne nespokojný, ten bude Bohu dávať za vinu aj „nepodarený koláč“. Takto bude nešťastný celý život. Ale keď vieme, že po smútku prichádza radosť a smiech, neprekonáva sa nám ľahšie? Ak vieme, že na vrchole hory bude nádherný výhľad, zatneme sa na tých posledných pár vyčerpávajúcich minút, kedy nás pália nohy a nevládzeme s dychom. Urobíme to, lebo vieme, že cesta má koniec. A tak aj každá bolesť a trápenie skončí. Vážili by sme si potom tie dobré chvíle, keby sme nezažívali aj tie zlé?
3. Krok: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7,7 SSV)
Kto sa teda rozhodne byť vytrvalý, nezvládne to „mávnutím čarovného prútika či lusknutím prstov“. Okrem praktizovania trpezlivosti a vytrvalosti, musíme aj s pokorou o ňu prosiť. MODLITBA je rozhovor s Ním a skrze modlitbu Mu môžeme povedať o tom, čo nás trápi. Ako keď sa vyrozprávame starému priateľovi. Prinesie nám to úľavu a častokrát aj riešenie situácie. Niekedy sami nevieme, čo sa v nás odohráva. Nevieme prísť na koreň problému. Pri modlitbe predkladáme Bohu svoje vďaky, prosby a pocity. Keď si pomenujeme, čo sa v nás odohráva, môžeme prísť tiež nato, ako to vyriešiť. Boh nám dá riešenia aj odpovede, o ktoré prosíme. Len niekedy ich dostaneme iným spôsobom, akoby sme očakávali.
4. Krok: „…a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí…“ (Kol 1,11 SSV)
Po každej otázke prichádza odpoveď. V rôznej forme. Keď Boha prosíme skrze modlitbu o silu, o vyriešenie problému či o akékoľvek Jeho konanie, On nás vypočuje. Možno však odpoveď bude iná, ako očakávame. On vie, kam smerujú naše cesty a nikdy nevieme hneď, aký má s nami zámer. Preto vo všetkom treba ČERPAŤ Z NEHO. Stačí ho požiadať a prosiť o milosť a o silu. Nič nezvládneme sami – sme len ľudské bytosti s obmedzenými možnosťami. On je našou pomocnou rukou. Keď sa budeme spoliehať na Neho, ľahšie sa nám bude vytrvalosť budovať.
5. Krok: „A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie.“ (Dt 8, 2 SSV)
Číslo štyridsať sa v Biblii spomína viackrát. Nie sme jediní, kto musel podstúpiť skúšku. Pre každého je však potrebný iný ČAS trvania skúšky. Jedným z najväčších dôvodov, prečo ľudia prestávajú byť vytrvalí a vzdávajú sa je, že si myslia, že to trvá príliš dlho. Niekto hľadá prácu polroka a myslí si, že už je všetko stratené. Niekto zotrváva v šesťročnom zlom vzťahu, lebo si myslí, že už nemá iné východisko. Že už neexistuje nádej. Nádej však spočíva v Kristovi. Každý, kto čelí skúške potrebuje prísť na veci, ktoré potrebuje zmeniť. Každá skúška nás zmení, len nevieme dopredu v akom rozsahu a ako dlho to bude trvať. Aj Židia boli štyridsať rokov na púšti. Až keď sa obmenila generácia, nastal čas konca ich blúdenia. Ale hoci je momentálna skúška už akokoľvek dlhá, nezabudnime na nádej.
6. Krok: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán.“ (Iz 55, 8 SSV)
Našim problémom a skúškam nemusíme vždy rozumieť počas ich trvania. Pocit vytriezvenia a POCHOPENIA môže prísť až po ich skončení. Je to, akoby sme boli uprostred labyrintu. Vidíme len múry okolo nás, ale keby sme sa pozreli sa to celé zhora, uvideli by sme umelecké dielo plné rôznych zákutí a tvarov. Tak je to aj s naším životom. Ako som už spomínala, každý má skúšku „šitú na mieru“. Či už dĺžkou alebo tým, čo nás má naučiť. Spätne si častokrát povieme, že sme mohli problém vyriešiť omnoho skôr, ale popravde, asi by to nefungovalo. Vtedy sme totiž nemali taký stav mysle ako teraz. Neuvedomovali sme si následky a príčiny. Na jednu vec však môžeme myslieť celý čas – že Boh vie, aký má skúška v našom živote dôvod a zmysel. Preto buďme vytrvalí a trpezlivý, aj keď netušíme, prečo sa to všetko okolo nás deje.
7. Krok: „…pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1 Sol 5, 18 SSV)
Posledným dôležitým bodom je VĎAČNOSŤ. Možno to znie ako klišé, ale je to vlastnosť, vďaka ktorej sa naučíme rozveseľovať aj v smutných chvíľach. Potrebujeme byť vďačný aj za maličkosti, ktoré okolo seba máme. Skrze vďačnosť môžeme nasýtiť naše srdce pokojom a vytrvalosť v nás tak bude ešte viac prekvitať. Keď budeme na všetko pozerať skrze Svetlo, skrze Svetlo budeme aj zbierať úrodu.
K tomu všetkému je však dôležité dodať, že nič nezvládneme, ak chceme hneď robiť všetko vo veľkom. Pred tréningom potrebujeme rozvičku, však? Aby sme si neublížili. Skúsme si na pozadí našich veľkých snov a cieľov, dať aj MENŠIE CIELE. Tie nás budú následne motivovať ďalej. Skúsme sa zbaviť najprv jedného problému, nie všetkých naraz. Malými pomalými krokmi zájdeme ďalej, ako keď si minieme všetku energiu na beh.
Ale hlavne, BUĎME VYTRVALÍ…